Sny a snívanie

Ako vlastne snívame? Sen je duševná činnosť, ktorá prebieha počas spánku. Náš spánok sa vyvíja od ľahšieho po hlboký v štyroch fázach. Počas tých fáz sa o niečo spomaľuje srdcový tep a prehlbuje dýchanie. Hovoríme o NREM fázach ( - non-rapid eye- mouvement – bez očných pohybov). Snívanie, ktoré v týchto fázach prebieha si poväčšinou nepamätáme. Iné je to pri prechode do piatej fázy, keď je tep nepravidelný, sme ľahšie zobuditeľný, muži a ženy sú sexuálne ľahko vzrušiteľní, veľké svaly sú inhibované.

Hovoríme o REM fáze – (fáze rýchlych očných pohybov), tá vzniká v mozgovom kmeni, kedy sú aktivované cholinergické neuróny a iné neuróny súvisiace s pozornosťou sú neaktívne. To spôsobí, že ďaleké spomienky sú ľahšie dostupné. Pri prebudení z REM fázy si 60-90 percent ľudí svoje sny už pamätá. Týchto päť fáz sa opakuje asi po 90 minútach. Z toho v REM fáze sme približne 10 minút. Ukazuje sa, že spánok v REM fáze je dôležitý pri začleňovaní si novo naučených vecí. V skutočnosti teda pri učení pomáha známe „vyspať sa na to.“ Prečo je snívanie dôležité

Sny sú vačšinou spúšťané udalosťami, ktoré sú pre nás nejakým spôsob emočne významne počas dňa. Sme neustále obklopovaní podnetmi, ktoré vnímame vedome, ale je množstvo takých, ktoré nestíhame spracovať a uvedomovať si. Zostávajú uložené v našom podvedomí. Počas spánku, kedy sme mimo okolitých podnetov sa práve „nedokončené, nevstrebané“ zážitky dostávajú na povrch. V sne sa často pomiešajú zážitky z bdelého stavu so spomienkami, s minulosťou a vytvoria tak nové príbehy nášho života. Sny nám poskytujú možnosť usporiadať a spracovať naše emócie a problémy vyskytujúce sa počas dňa.

Podnety, ktoré spúšťajú sny môžu byť celkom triviálne alebo veľmi významné. Aj to je vec vysoko individuálna a nemusia to byť iba vonkajšie udalosti. Môže sa jednať o rôzne vnútorné konflikty, nepokoj. Môžu to byť očakávania, myšlienky na predošlé udalosti.

Cartwightová tvrdí, že ľudia si v snoch robia domácu úlohu, pre ktorú boli príliš zaneprázdnený počas dňa. Keď sa ľudia venujú svojim snom, zotavujú sa rýchlejšie zo životných stresov. Sen odzrkadľuje náš duševný stav

V snoch sa vytvárajú príbehy so súčasných myšlienok a pocitov o nás samých spolu s minulými spomienkami v obrazoch, symboloch a metaforách. Ak sme vyrovnaní sami so sebou, spíme tvrdšie a sny si až tak nepamätáme. V snoch sa vynárajú tvorivé časti, príjemné fantázie, z ktorých môžu vznikať aj hodnotnejšie diela. Ak nie sme pod stresom, sny nám aj pomáhajú triediť emocionálne zážitky, spájať ich s minulosťou a rozmýšľať smerom k plánovaniu budúcnosti.

Ak sme utrápení, v strese, spánok máme ľahší a pamätáme si viac snov. Čím výraznejšie sú zážitky počas dňa, tým vačšinou aj živšie a výraznejšie bývajú sny. Opakujúce sa sny odrážajú dlhodobé problémy, nedoriešené veci v nás. V bežných snoch sa môžeme dozvedieť niečo viac o sebe. Vďaka snom môžeme zmeniť aj veci v našom živote, ak so snom pracujeme a snažíme sa mu porozumieť.

Výklad snov. Výklad snov je fenomén vyskytujúci sa od najstarších čias. V staroveku Egypťania aj Gréci verili, že sny sú spájané s bohmi, sú posolstvom od Boha. Hippokrates veril, že sny vyjadrujú prorocké, diagnostické i psychologické skutočnosti. Naopak Aristoteles zas tvrdil, že sny sú záležitosťou senzomotorických vnemov a telesných narušení. Individuálny význam snov zdôraznil v svojom diele Artemidorus 100 rokov po Kristovi. Snáre požívali v Číne, Indii. Číňania si napr. mysleli, že v snoch opúšťa duša telo a komunikuje s mŕtvymi. Indiáni verili, že sny patria medzi najdôležitejšie životné skúsenosti.

Od začiatku nášho letopočtu zohrávali sny naďalej významnú funkciu a vždy boli dôležité napríklad v islamskom svete. Interpretácie snov boli vysoko hodnotené aj zakladateľmi západného kresťanstva. Boli považované za dar od Boha. Zvrat nastal pri preklade Biblie Hieronymom, kde zopár krát chybne preložil slovo „anán“ (čarodejníctvo) ako „zaoberanie sa snami“. Odvtedy sa niektorí ľudia báli o svojich snoch hovoriť.

Ale sny boli stále v istom záujme filozofov i vedcov. K modernému chápaniu snov prispeli najmä predstavitelia ranej psychoanalýzy S. Freud, C.G. Jung a A. Adler. Freud videl dva významy sna – chráni spánok a slúži ako bezpečný ventil pre neprijateľné želania (v snoch si dovolíme to, čo by sme si inak nedovolili). Jung tvrdil že sny sú normálne tvorivé vyjadrenia nevedomia a majú aj kompenzačnú funkciu – dovoľujú prejaviť sa tým stránkam osobnosti, ktoré sa v normálnom živote nedajú. Zaviedol pojem kolektívneho nevedomia, pričom v snoch pracoval so sovými symbolmi, ktoré sa vyskytujú na celom svete. Adler tvrdil, že sny chránia jednotu osobnosti a jej sebahodnotu. Všetci traja zdôrazňovali individuálny význam snívajúceho.

Všetky súčasné teórie výkladu snov vychádzajú z historických skúseností a teórií. Určite odlišné postupy má astrológia a iné psychoterapeutická práca so snami. V každom prípade sny sú pre náš život veľmi dôležité.

V snoch sa odzrkadľujú naše rôzne obavy, túžby a spomienky. Pospájané do obrazov, príbehov hovoria o nás samých. Niekedy sú to veci, ktoré potrebujeme doriešiť a sen nám môže ukázať určité riešenie. Inokedy sú to zas akési upozornenia na vnútorné konflikty alebo zdravotné problémy, ktorými žijeme vedome či nevedome. Sen nám môže priniesť aj hlboké posolstvo, ktoré pochopíme oveľa neskôr. Interpretáciou snov sa zaoberajú mnohé psychoterapeutické smery. Pre porozumenie sna je však terapeut iba sprievodcom. Na pochopenie významu sna je asi najväčším odborníkom sám snívajúci. Sny nás aj môžu posúvať v našom živote dopredu, ak sa budeme snažiť s nimi pracovať a rozumieť im. Zdroje

Clara E. Hill: Práca so snami v psychoterapii


snar banner snar banner snar banner
snar banner snar banner
snar banner snar banner snar banner

snár
A B C Č D E F G H CH I J K L Ľ M N O P R S Š T U V Z Ž
home